Americká spoločnosť ITT získala leví podiel na US Army OMNI VI kontrakte na nákup prístrojov NV 3. gen., čím potvrdila svoju pozíciu lídra v danom segmente. OMNI VI bol najväčším kontraktom na nákup prístrojov nočného videnia a bol rozdelený do 2 samostatných sekcií: 1. nákup NV pre pilotov (100 % ITT), 2. nákup NV pre pozemné jednotky (60 % ITT, 40% Litton). Dodávky prebehli v r. 2002 v podobe aviators goggle AN/AVS-6(V)3 a AN/PVS-7D pre pozemné jednotky.
Pre armádu v tom čase bol prevládajúci názor, že logickým pokračovaním 3. gen. NV sú prístroje bez iónovej bariéry (filmless), t.j. 4 .gen. Testy potvrdlil, že filmless prístroje 4.gen. zvyšujú výkon oproti doterajším prístrojom nočného videnia o 20%, čo poskytne výhodu oproti protivníkovi. Na nešťastie neexistencia iónovej bariéry skracuje životnosť prístrojov na 1/5 až 1 oproti 10 000 h štandardnej životnosti OMNI IV. ITT bola názoru, že prístroje 4.g. by mali prísť do výzbroje po niekoľkých vývojových medzistupňoch. Preto všetkých zaskočilo vyhlásenie spoločnosti Litton vo februári 1998 o dokončení vývoja plnohodnotného prístroja 4. gen. Toto vyhlásenie malo za následok pridelenie väčšinového podielu 60% spoločnosti Litton a 40% ITT. Spoločnosť ITT urýchlene pracovala na dokončení vývoja filmless technológie, nakoľko bola ohrozená jeho pozícia lídra medzi výrobcami nočného videnia. Napokon sa spoločnosti ITT podarilo redukovať nežiadúci vplyv iónov na životnosť meničov vývojom fotokatódy rezistentnej na vplyv iónov a približne 50% prístrojov pre pilotov a 15% pre pozemné jednotky obdržalo v rámci kontraktu OMNI V EOM typu filmless.
Počas vývoja prístrojov 4. gen. spoločnosť ITT získala poznatky, ktoré sa dali bez problémov aplikovať na prístroje 3. generácie. Rozlišovacie schopnosti a citlivosť na zbytkové svetlo boli vylepšené zoslabením hrúbky iónovej bariéry na 1/10 000 hrúbky ľudského vlasu. Vylepšené prístroje 3. gen. sa okamžite stali špičkou medzi prístrojmi nočného videnia. Robustné meniče so životnosťou min. 10 000 h dosahujú parametre identické s prístrojmi, ktoré prešli bojovým nasadením v lokálnych konfliktoch, pričom redukciou priestoru medzi fotokatódou a MCP došlo k výraznej redukcii HALO efektu (vedľajšia výhoda je vylepšená schopnosť vedenia operácii v mestskom prostredí). Ďalším vývojom bolo dosiahnuté vylepšenie fotosenzitivity o 22% (Pinnacle EOM je schopný vužívať asi 80% deklarovanej hodnoty fotosenzitivity oproti 37% pôvodných treťogeneračných prístrojov 3. gen. OMNI I a OMNI II), S/N ratio stúplo v priemere o 24%, naopak hodnota HALO efektu poklesla z priemerných 1,25 mm na 0,9 mm. Zároveň sa predĺžil dosah prístroja o 20%. Výhodou Pinnacle systémov v porovnaní s filmless prístrojmi 4. gen. sú bojom preverené vlastnosti, spoľahlivosť, dlhá životnosť a predovšetkým nižšie náklady na nákup a následnú údržbu, ktoré v prípade US Army idú do miliónov. Náklady prepočítané na 1 hodinu predpokladanej životnosti prístroja 4. generácie sú 7x vyššie ako u EOM Pinnacle. Ďalšou výhodou (i keď len oproti 3. gen.) je funkcia AUTO Gated Pinnaclov.
Prístroje 4. gen. sú typu filmless, t.j. úplne bez iónovej bariéry na MCP. Výsledný obraz je ďalším vylepšením obrazu prístrojov 3. gen., predovšetkým v oblasti S/N ratio, fotosenzitivity, čo predstavuje prínos za nepriaznivých nočných svetelných podmienok. HALO efekt má ďalej redukovaný priemer a spolu s AUTO gated elektronikou má opodstatnenie pri mestských operáciách. EOM 4. generácie majú typické hodnoty rozlíšenia 64-72 lp/mm minimálne hodnoty pomeru signál/šum 24.
Porovnanie výkonov jednotlivých generácií:
